Kriketový fanatizmus

Autor: Lukáš Zeleník | 21.3.2007 o 20:53 | Karma článku: 4,65 | Prečítané:  1744x

Športový svet obletela tento týždeň správa a o smrti trénera kriketového mužstva Pakistanu. 18. marca 2007 bol Bob Woolmer nájdený v bezvedomí vo svojej hotelovej izbe. Po prevoze do nemocnice zomrel. Stalo sa tak po prekvapujúcej prehre Pakistanu s outsiderom z Írska na prebiehajúcich Majstrovstvách sveta v krikete konajúcich sa na Jamajke. Táto prehra znamenala koniec nádejí na postup zo základnej skupiny. Pakistan je krajina, kde je kriket viac ako náboženstvo.

Prvé vyjadrenia o smrti Angličana Boba Woolmera hovorili o infarkte. Všetko nasvedčovalo tomu, že tréner skolaboval v hotelovej izbe po zástave srdca. Dnes však vyšetrovatelia prišli s vyjadrením, že smrť je viac ako podozrivá. Nikto nechce poskytnúť unáhlené závery a treba počkať až na finálne výsledky pitvy. Prvé zistenia sú však šokujúce.

Okolo krku sa našli stopy naznačujúce škrtenie. Ďalšie informácie hovoria o nájdení jedu v žalúdku. Vyšetrovanie však naďalej pokračuje. Je predčasné tvrdiť, čo bolo príčinou smrti, vzorky musia prejsť dôkladnou analýzou - to sú vyjadrenia vyšetrovateľov.

Ak by bola potvrdená vražda, bolo by to ďalšie hrozivé potvrdenie, kam až môže zájsť športový fanatizmus. Najznámejším prípadom za posledné roky je smrť kolumbijského futbalistu Andreasa Escobara. Na MS 1994 v USA strelil vlastný gól a Kolumbia prehrala s USA 2:1. Po návrate domov ho zastrelil fanatický fanúšik rituálnym spôsobom - 12 výstrelov. Dôvodom bola prehra vsadených peňazí na tento zápas. Neuveriteľný je počet zavraždených futbalistov za posledných dvanásť rokov v Kolumbií- osem.

Kriket je náboženstvom a šialenstvom zároveň v Pakistane a v Indií. Pakistanský tím plánuje návrat do vlasti na sobotu. Mnohí však návrat neodporúčajú. V krajine hrozia obrovské nepokoje a pre hráčov trvalé nebezpečenstvo. Ak ste v týchto krajinách hráč kriketu máte iba dve možnosti: ak ste úspešný ste viac ako Boh, ak nie, život sa stane peklom.

V Pakistane sa hovorí o národnej tragédií. Na jednej strane národ smúti za Bobom - spasiteľom pakistanského kriketu, na druhej strane sa však musia pomstiť hráčom, ktorí zapríčinili národnú hanbu.

Ak je šport náboženstvo, hráči sú jeho božstvami, fanúšikovia by mali byť v prvom rade uctievateľmi. Po prehre Indie v prvom zápase tohtoročného šampionátu z Bangladéšom, začali fanúšikovia obhadzovať domy hráčov kameňmi. To je klasická reakcia na prehru. Ďalším stupňom sa stáva rozbíjanie okien, prevracanie a zapaľovanie áut. Na predchádzajúcich MS 2003 India zahanbujúco prehrala s Austráliou. Po zápase začali fanúšikovia oblievať domy hráčov čiernou farbou - výstraha pred ďalšími neúspechmi.

„Kriket a jeho vnímanie v Ázií je niečo, čo Európania nemôžu pochopiť. Je to náboženstvo. Môj otec je obrovský fanúšik. Ak hrá India s Pakistanom, je schopný začať biť svojich pakistanských kamarátov, iba kvôli športu. Hráči a národný tím sú bohmi a božstvami ak vyhrávajú. Ak sa prehráva, národ utrpuje hanbu. V Indií je kriket vnímaný bytostne, v Pakistane je to však niečo neopísateľné. Hráči sú vystavovaní obrovskému tlaku. A zrejme oni samotní sú s tým zmierení a možno to aj očakávajú," to sú slová Avijeeta s Indie.

Prípad smrti Boba Woolmera môže mať tri rozuzlenia: prirodzená smrť, samovražda, vražda. Každá z nich však bude mať súvis so športom.

 

Zdroje:

www.bbc.co.uk

www.sme.sk

www.cricinfo.com

www.pcboard.com.pk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?