Terénne cvičenie

Autor: Lukáš Zeleník | 8.3.2007 o 23:26 | Karma článku: 8,83 | Prečítané:  3349x

Bol som pripravený. Tvár ošľahaná severským vetrom, nos červený od teploty -12˚C a pohľad svedčiaci o pripravenosti skoncovať so zlými návykmi zo slovenského vzdelávacieho systému.

A tak som pred budovou Rakennus- ja ympäristötekniikan osasto (Department of Civil and Environmental Engineering) nastúpil do fakultného auta. Dnes je totižto deň, kedy si budeme mať možnosť vyskúšať nadobudnuté teoretické vedomosti v krutej praxi. Veď áno. Už bol aj čas. Máme predsa za sebou prvý mesiac trvania kurzu.

 

Po polhodinke sedenia som uvážil, že by už bolo aj celkom rozumné vyzliecť si vetrovku a čiapku. Na prvej prednáške nám profesorka hovorila, že pôjdeme kdesi do Helsínk. Pravda, kto mohol tušiť, že tým „niekde v Helsinkách," myslela Helsinsky región a 50 km vzdialenú dedinu od Espoo.


 

Počas cesty som si preštudoval materiály, kde bolo uvedené zadanie a ciele pre tento deň. S úsmevom som si spomenul ako by odo mňa doma pedagóg najskôr pýtal 1,50 Sk za prefotenie a „pajsku" za benzín. Bojím sa predstaviť si, koľko by som platil za skopírovanie Americkej normy pre návrh ciest a diaľnic (mimochodom, čo autorské práva?). Nielenže je skvelé, že norma je tu voľne k dispozícií pre študentov, ale že ešte niekto skopíruje pre každého jedného približne 700 strán a zadarmo - to som naozaj dlho predychával.

 

Rajamäki. Križovatka a šesť zahraničných študentov. Vyfasovali sme reflexné vesty, pásmo, elektronický sklonomer a zadanie úlohy - získať údaje, ktoré považujeme za potrebné, podrobná obhliadka miesta a dôkladné zváženie výberu najvhodnejšieho miesta pre budúci kruhový objazd.


 

Intermezzo

Pre objasnenie, pre mňa to boli Vianoce - šťastná chvíľa. Od doby ako som začal rozmýšľať inak ako teenager, ktorému je všetko jedno, som permanentne nespokojný so systémom výučby, ktorý mi bol a je ponúkaný. Študujem technický smer, kde je viac ako dôležité pochopiť ako veci fungujú. Ako však mám niečo pochopiť, keď neviem ani ako to vyzerá?

 

Na strednej škole sme sa učili o gabiónoch. Definícia - drôto-kamenné koše používané ako druh oporných múrov. OK, fajn. Ale ako to sakra vyzerá? Drôty, kamene? Ako to môže vhodne zapadať do krajiny? Predstavoval som si teda všeličo, ale keď som videl ako to skutočne vyzerá, bol som prekvapený. Jednoducho neboli knihy, ak boli, tak len vyžltnutý papier, kde nebolo možné rozpoznať, či zlyhala tlač alebo tá časť tam skutočne chýba.

 

To isté aj pri priepustoch. Priepusty rámové, doskové - tlačiť to všetko do hlavy je jednoduchšie ako to ukázať aspoň na jednom obrázku. A mohol by som pokračovať - množstvo laboratórnych skúšok, informácie o počtoch prevrátení, pobúchaní, skontrolovaní, opakovaní - načo máme na fakulte laboratória, keď som sa tam dostal jedine na deň otvorených dverí?

 

Áno dámy a páni pedagógovia - prax. Je skvelé, že som sa učil neuveriteľné kvantum informácií, na ktoré sa ťažko spomína, lebo boli napísané iba na papieri.

Koniec intermezza

 

 

Meranie, obzeranie, dedukovanie, zhodnotenie a záverečné rozhodnutie pre umiestnenie kruhového objazdu. Pred nami je ešte druhá časť cvičenia v teréne.


 

Do rúk sme dostali dve pomôcky - invalidný vozík a slepeckú palicu. Zadanie úlohy - otestovať prístup na komunikácie, signalizačné zariadenia, vhodnosť umiestnenia objektov z pohľadu invalidov.

 

Absolútne neuveriteľné.

 

Mojou prvou úlohou bolo dostať sa k asi 300m vzdialenému zábradliu na druhej strany cesty. Zaviazal som si oči a do rúk som dostal slepeckú palicu. Všetko na čo som sa mohol spoliehať bol iba môj sluch a zrakom sa mi stali údery paličky. Musel som sa dostať na druhú stranu cesty. Veľmi zvláštne pocity. Vedel som, že som práve v strede komunikácie a kvôli mne sa zastavila premávka. Najťažšie bolo udržiavanie správneho smeru už len preto, lebo chodníky boli kompletne pokryté snehom. Ak som započul zmenu zvuku, obával som sa urobiť ďalší krok. Najväčší strach som mal, keď som prekonával železničné priecestie. Úplná zmena povrchu, vzdialenosť mojich krokov sa zmenšila na pár centimetrov. A keď som započul zvukovú signalizáciu naznačujúcu uzavretie priecestia rampami, zrazu som veľmi spanikáril. Cieľ som však dosiahol. Profesor ma pochválil, že málokto dokáže tak dobre udržiavať smer.


 

Železničné priecestie som mal prekonať aj na invalidnom vozíku. Najskôr pokus spredu, samozrejme neúspešný a potom prechod pomocou zadných kolies. Nepodarilo sa mi to. Uviazol som predným kolesom medzi koľajnicami.

 

Ďalej sme mali otestovať bezbariérové prístupy do budov. Takmer každá budova občianskeho vybavenia mala prístup pre vozíčkarov, aj keď išlo o dedinu. Ich použiteľnosť však bola nulová. Rampa do lekárne mala priveľký sklon a dostať sa na ňu dalo iba pomocou zadných kolies. Vstúpiť do lekárne bez pomoci - nemožné. Profesor nás potom naučil ako pomôcť vozíčkarovi zdolať schody. O technike som nemal ani potuchy.


 

Tamojšia banka bola taktiež nezvládnuteľná výzva. Pri vstupe nebol nijaký schod, ale dostať sa na mrežu položenú na odvodňovacom kanály, mi dalo poriadne zabrať. Lenže, treba ešte otvoriť dvere. Jednou rukou navigácia vozíku, druhou pokus o otvorenie dverí. Nemožné. Upotený a vysilený som musel priznať porážku.

 

Hodnoty sú v normách, účel je opísaný v učebniciach. Jedna skúsenosť zmení pohľad do konca života.

 

Úlohy splnené, môžeme sa vrátiť domov. Treba urobiť report, čo treba zmeniť na komunikáciách pre vhodnejší prístup invalidných osôb. Kruhový objazd ideme navrhovať za pomoci softwaru. Áno softwaru. Nie ručne. Prax si vyžaduje ovládať techniku. Vyučujúca bude zamestnankyňa firmy, ktorá daný software vyvíja. Študentov treba naučiť to, čo skutočne potrebujú v budúcom zamestnaní. Keď to funguje tu vo Fínsku, kedy sa s tým začne na Slovensku?

 

(Gabióny a priepusty boli obsahom učiva predmetu Dopravné staviteľstvo, ktorý som absolvoval na Združenej strednej škole stavebnej v Prievidzi. Príklady som použil iba z dôvodu vloženia výrazov do kontextu článku, pretože pojednáva o cestnom staviteľstve. Vyučujúcou bola pani Ing. Katarína Gážiová, ktorá presadzovala a realizovala progresívny spôsob výučby. Vďaka nej som sa naučil veľmi veľa vecí týkajúcich sa dopravného staviteľstva a ona je človek, vďaka ktorému ma začala baviť stredná škola. Vďaka nej nie je pre mňa až také náročné študovať tento predmet v angličtine. Pre mňa je to suverénne jeden z najlepších pedagógov aký ma kedy učili. Patrí jej moja obrovská úcta. )

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?