A taksom pred budovou Rakennus- ja ympäristötekniikan osasto (Department of Civiland Environmental Engineering) nastúpil do fakultného auta. Dnes je totižtodeň, kedy si budeme mať možnosť vyskúšať nadobudnuté teoretické vedomostiv krutej praxi. Veď áno. Už bol aj čas. Máme predsa za sebou prvý mesiactrvania kurzu.
Po polhodinkesedenia som uvážil, že by už bolo aj celkom rozumné vyzliecť si vetrovkua čiapku. Na prvej prednáške nám profesorka hovorila, že pôjdeme kdesi doHelsínk. Pravda, kto mohol tušiť, že tým „niekde v Helsinkách," myslelaHelsinsky región a 50 km vzdialenú dedinu od Espoo.
Počas cestysom si preštudoval materiály, kde bolo uvedené zadanie a ciele pre tentodeň. S úsmevom som si spomenul ako by odo mňa doma pedagóg najskôr pýtal 1,50Sk za prefotenie a „pajsku" za benzín. Bojím sa predstaviť si, koľko by somplatil za skopírovanie Americkej normy pre návrh ciest a diaľnic (mimochodom,čo autorské práva?). Nielenže je skvelé, že norma je tu voľne k dispozíciípre študentov, ale že ešte niekto skopíruje pre každého jedného približne 700strán a zadarmo - to som naozaj dlho predychával.
Rajamäki.Križovatka a šesť zahraničných študentov. Vyfasovali sme reflexné vesty,pásmo, elektronický sklonomer a zadanie úlohy - získať údaje, ktorépovažujeme za potrebné, podrobná obhliadka miesta a dôkladné zváženievýberu najvhodnejšieho miesta pre budúci kruhový objazd.
Intermezzo
Pre objasnenie, pre mňa to boli Vianoce - šťastná chvíľa. Od doby akosom začal rozmýšľať inak ako teenager, ktorému je všetko jedno, som permanentnenespokojný so systémom výučby, ktorý mi bol a je ponúkaný. Študujemtechnický smer, kde je viac ako dôležité pochopiť ako veci fungujú. Ako všakmám niečo pochopiť, keď neviem ani ako to vyzerá?
Na strednejškole sme sa učili o gabiónoch. Definícia - drôto-kamenné koše používanéako druh oporných múrov. OK, fajn. Ale ako to sakra vyzerá? Drôty, kamene? Akoto môže vhodne zapadať do krajiny? Predstavoval som si teda všeličo, ale keďsom videl ako to skutočne vyzerá, bol som prekvapený. Jednoducho neboli knihy,ak boli, tak len vyžltnutý papier, kde nebolo možné rozpoznať, či zlyhala tlačalebo tá časť tam skutočne chýba.
To isté ajpri priepustoch. Priepusty rámové, doskové - tlačiť to všetko do hlavy jejednoduchšie ako to ukázať aspoň na jednom obrázku. A mohol by sompokračovať - množstvo laboratórnych skúšok, informácie o počtoch prevrátení,pobúchaní, skontrolovaní, opakovaní - načo máme na fakulte laboratória, keď somsa tam dostal jedine na deň otvorených dverí?
Áno dámy a pánipedagógovia - prax. Je skvelé, že som sa učil neuveriteľné kvantum informácií,na ktoré sa ťažko spomína, lebo boli napísané iba na papieri.
Koniecintermezza
Meranie,obzeranie, dedukovanie, zhodnotenie a záverečné rozhodnutie preumiestnenie kruhového objazdu. Pred nami je ešte druhá časť cvičenia v teréne.
Do rúk smedostali dve pomôcky - invalidný vozík a slepeckú palicu. Zadanie úlohy -otestovať prístup na komunikácie, signalizačné zariadenia, vhodnosť umiestneniaobjektov z pohľadu invalidov.
Absolútneneuveriteľné.
Mojou prvouúlohou bolo dostať sa k asi 300m vzdialenému zábradliu na druhej stranycesty. Zaviazal som si oči a do rúk som dostal slepeckú palicu. Všetko načo som sa mohol spoliehať bol iba môj sluch a zrakom sa mi stali úderypaličky. Musel som sa dostať na druhú stranu cesty. Veľmi zvláštne pocity.Vedel som, že som práve v strede komunikácie a kvôli mne sa zastavilapremávka. Najťažšie bolo udržiavanie správneho smeru už len preto, lebochodníky boli kompletne pokryté snehom. Ak som započul zmenu zvuku, obával somsa urobiť ďalší krok. Najväčší strach som mal, keď som prekonával železničnépriecestie. Úplná zmena povrchu, vzdialenosť mojich krokov sa zmenšila na párcentimetrov. A keď som započul zvukovú signalizáciu naznačujúcu uzavretiepriecestia rampami, zrazu som veľmi spanikáril. Cieľ som však dosiahol.Profesor ma pochválil, že málokto dokáže tak dobre udržiavať smer.
Železničné priecestiesom mal prekonať aj na invalidnom vozíku. Najskôr pokus spredu, samozrejmeneúspešný a potom prechod pomocou zadných kolies. Nepodarilo sa mi to.Uviazol som predným kolesom medzi koľajnicami.
Ďalej smemali otestovať bezbariérové prístupy do budov. Takmer každá budova občianskehovybavenia mala prístup pre vozíčkarov, aj keď išlo o dedinu. Ich použiteľnosťvšak bola nulová. Rampa do lekárne mala priveľký sklon a dostať sa na ňudalo iba pomocou zadných kolies. Vstúpiť do lekárne bez pomoci - nemožné. Profesornás potom naučil ako pomôcť vozíčkarovi zdolaťschody. O technike som nemal ani potuchy.
Tamojšiabanka bola taktiež nezvládnuteľná výzva. Pri vstupe nebol nijaký schod, aledostať sa na mrežu položenú na odvodňovacom kanály, mi dalo poriadne zabrať.Lenže, treba ešte otvoriť dvere. Jednou rukou navigácia vozíku, druhou pokus o otvoreniedverí. Nemožné. Upotený a vysilený som musel priznať porážku.
Hodnoty sú v normách,účel je opísaný v učebniciach. Jedna skúsenosť zmení pohľad do koncaživota.
Úlohysplnené, môžeme sa vrátiť domov. Treba urobiť report, čo treba zmeniť na komunikáciáchpre vhodnejší prístup invalidných osôb. Kruhový objazd ideme navrhovať zapomoci softwaru. Áno softwaru. Nie ručne. Prax si vyžaduje ovládať techniku.Vyučujúca bude zamestnankyňa firmy, ktorá daný software vyvíja. Študentov trebanaučiť to, čo skutočne potrebujú v budúcom zamestnaní. Keď to funguje tuvo Fínsku, kedy sa s tým začne na Slovensku?
(Gabióny a priepusty boli obsahom učiva predmetu Dopravné staviteľstvo, ktorý som absolvoval na Združenej strednej škole stavebnej v Prievidzi. Príklady som použil iba z dôvodu vloženia výrazov do kontextu článku, pretože pojednáva o cestnom staviteľstve. Vyučujúcou bola pani Ing. Katarína Gážiová, ktorá presadzovala a realizovala progresívny spôsob výučby. Vďaka nej som sa naučil veľmi veľa vecí týkajúcich sa dopravného staviteľstva a ona je človek, vďaka ktorému ma začala baviť stredná škola. Vďaka nej nie je pre mňa až také náročné študovať tento predmet v angličtine. Pre mňa je to suverénne jeden z najlepších pedagógov aký ma kedy učili. Patrí jej moja obrovská úcta. )
