Jokerit - Espoo

Autor: Lukáš Zeleník | 20.2.2007 o 0:54 | Karma článku: 5,44 | Prečítané:  1907x

Počas olympiády v Nagane v roku 1998 odvšadiaľ znel pokrik „Hašek není človék, Hašek je Bůh!" Ozývali sa vtedy hlasy, že predsa len to je prehnané a je nedôstojné ak sa takéto niečo pokrikuje na uliciach. Spájanie náboženstva so športom je najbežnejšie v Južnej Amerike, kde je futbal často krát cennejší ako všetko iné. Náboženstvom vo Fínsku je hokej. Jeho chrámom je Hartwall Areena.

Ako to teda vyzerá na zápase fínskej SM Liiga (Suomen Mestaruus - Majstrovstvá Fínska) v jednom z najkrajších hokejových svätostánkov Európy?

 

Pohľady na Hartwall Areenu, ktorá je domovský štiadión Jokeritu Helsinki.

 

 

 

Vstupenky sa predávajú v dvoch cenových reláciách: 30 a 13 EUR. My sme si samozrejme zvolili lacnejšiu alternatívu a vybrali sme si druhý najvyšší rad. Aj napriek výške, kde sa vám kvôli nízkemu tlaku vzduchu púšťa krv z nosu, je dokonale vidieť na puk. Vyskúšal som si aj sledovanie zápasu z dolného poschodia, vrátil som sa však na pôvodné miesto, ktoré zaručovalo dokonalý prehľad o hre.

 

Pohľad na sektor fanúšikov Jokeritu. Kapacita Hartwall Areeny je 13 000, zápas sledovalo 10 808 divákov. Očakával som búrlivú atmosféru, keďže išlo o derby zápas. Počas celého zápasu povzbudzovalo svoj tím iba "tvrdé jadro" fanúšikov.

 

Proti sebe nastúpili druhý a šiesty tím SM Liigi. Favoritom bol domáci tím, ktorý má ako každú sezónu tie najvyššie ambície.

 

 

 

Po zápase mnohí tipujúci trhali svoje tikety (medzi nimi aj môj oco). Nuž na favoritov sa niekedy neoplatí vsádzať. Espoo prekvapujúco vyhralo 3:1.

 

 

Záverečný sumár: hokej za veľa nestál, prísnejšie kritéria by zniesli iba niektoré časti druhej tretiny. Hra nebola dostatočne dynamická a ani technická. Espoo bolo po celý zápas lepším mužstvom a bolo vidno, že túži po play off. Domáci majú účasť v ďalšej časti zabezpečenú. Najlepším hráčom bol jednoznačne Martin Kariya (Espoo Blues).

Aj napriek prehre Jokeritu, fanúšikovia povzbudzovali po celý zápas. Svoj tím vyprevadili z ľadu potleskom. Čo je pre mňa neuveriteľné, ani raz nebolo počuť piskot. Taktiež sa medzi divákmi nenachádzali šialené vrieskajúce indivíduá. Pritom Jokerit hral väčšinu druhej tretiny v oslabení.

Na rozdiel od slovenských hokejových štadiónov, sem by som sa nikdy nebál zobrať svoje dieťa. Na chodbách to vyzerá ako v obchodných domoch - nijaké zafajčené úzke koridory, kde je problém pretlačiť sa na nehorázne zapáchajúce záchody. Ideálne miesto na sobotňajší rodinný výlet za športovým zážitkom za primeranú cenu k priemernej mzde.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?