Život ťa naučí!

Autor: Lukáš Zeleník | 6.2.2007 o 20:58 | Karma článku: 7,88 | Prečítané:  2442x

Mamina mi vždy hovorila: „Však počkaj život, ťa naučí! „

   Aj keď som už pociťoval potrebu učenia sa, život namietal. Nepripravoval mi situácie, ktoré by ma hodili do jamy levovej. Keď som niečo potreboval, mal som tu predsa svoju maminku. Ona je tá encyklopédia, ktorá pozná všetky tajomstvá nášho trojizbového kráľovstva.

   Pri maminkinej sukni mi bolo skvele. Ja som bol hladný, ona navarila. Zašpinil som, oprala. Koľko razy som pri hádkach zaútočil a povedal: „To dokáže každý."

   Starký mi často hovorieva: „Musíš sa to všetko naučiť, lebo dnes už tak ľahko nenájdeš ženu, ktorá to všetko dokáže."

   Som zo sorty chlapov, ktorí sa spoliehajú na iné. Na manželky, priateľky, mamy. Chyba tak celkom nie je vo mne. Koľko krát som počul: „Nie, nebudeš nič robiť, načo, keď aj tak budem musieť po tebe všetko urobiť znovu." Klinec do rakvy môjho domácoprácovského ega.

   A tak sa život našťastie spamätal. Odtrhol ma od rodiny a začal mi pod nohy hádzať haldy špinavého prádla, neumytého riadu a prachu na poličkách. K tomu pridal prázdnu chladničku. Dve neschopné ruky s hubou plnou rečí pred nástrahami domácich prác.

   Aj Rocky musel v prvej časti veľa trénovať, aby mohol víťazoslávne vybehnúť hore schodmi a zdvihnúť ruky nad hlavu. Začal som pomaličky. Namiesto švihadla metla a handra. Najskôr nešikovné pohyby podobné Japonským hokejistom, neskôr v jednej ruke metla, v druhej handra.

   Prišlo aj na jedlo. Prvé nešikovné rozbíjanie vajíčok, prvá prihorená praženica. No a čo. Aj Novotný a Oliver sa museli učiť.

   Ručné pranie je náročné akurát tak na chrbticu a na ruky. To nebola nijaká výzva. Ale práčka, to bol stroj, pred ktorým som mal väčší rešpekt ako pred Doc. Slivovským. Teraz by sa zišla mamina - čo je z akého materiálu, ako to kombinovať a na akej teplote. Keď nie maminka, tak aspoň ICQ. (Ďakujem Maťke, Zuzke a Vikimu za podnetné rady)

   Zvládol som aj to.

   Dnes som pokoril aj poslednú nástrahu pred objavením Svätého Grálu - žehličku. Posvätný nástroj vyžehleného imageu, ktorý som tak nenávidel v mojom punkovom období.

   Zložil som skúšky z prvého stupňa ovládania domácich prác. Milé ženy, podľa starkého teórie som súci ženenia, tak sa bez ostychu hláste.

   Pripravujem sa na zveľadenie svojho vzdelania. Plánujem sa naučiť čistiť okná a komplikovanejšie škvrny, na práčke chcem dosiahnuť 60˚, uvariť niečo mäsité a ožehliť košeľu. Dva roky mám čo robiť...


 

Žehlím

 

 

Periem

 

 

Umývam riad

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?