V krajine nezamknutých bicyklov

Autor: Lukáš Zeleník | 17.1.2007 o 21:49 | Karma článku: 12,08 | Prečítané:  10376x

Pred odchodom do Fínska som si písal so svojou tútorkou Sofiou: Lukáš: Sofia, je pre zahraničného študenta jednoduché založiť si účet vo Fínsku, pretože sa bojím chodiť po ulici s veľkou hotovosťou? Sofia: To bolo zábavné, čo si mi napísal. Ja, ani nikto z mojich kamarátov sme ešte neboli okradnutí. Tu, ak si necháš vak položený na ulici, nájdeš ho tam alebo ak už ho niekto zoberie, zanesie ho na políciu. Lukáš: Neskúšaj to na Slovensku. Bol som okradnutý už dvakrát.

Každé ráno sa čudujem, keď vidím pred svojim internátom kopu nezamknutých bicyklov. Od archaických kusov po tie najmodernejšie s vyhrievaným sedadlom. Buď sú úhľadne zaparkované v stojanoch, kde prežívajú chladnú prímorskú noc alebo sú ľahostajne pohodené na tráve alebo na chodníku.

Od hlavného sídla Nokie vedie lesná cesta po pobreží až ku môjmu bydlisku. Je pre mňa nepochopiteľné, ako si niekto môže nechať bicykel len tak opretý o lampu osvecujúcu túto cestičku.

Takisto v Helsinkách. Ulica vedúca k parlamentu a na nej pohodené bicykle.

Už nerozmýšľam ako je možné, že tieto bicykle nikto neukradne, ale prečo si ich hodia na chodník v centre hlavného mesta.

Keď som po prvý krát prišiel z letiska na internát, pýtal som sa Sofie kde sú vrátničky. Jej pohľad na mňa bol divný.

Internáty sú tu bytmi pre študentov a za komfort si aj primerane platím. Nie sú to však nijaké vrátničky, ktoré po dvanástej hodine zamykajú budovu a následne si od vás pýtajú ubytovací preukaz. A nie je tu nikto, kto by sa vyhrážal, že dostanete zápis ak tú party neukončíte.

Kľúč od hlavných dverí slúži ako univerzálny kľúč do ďalších miestností. Môžem si ním otvoriť každú saunu v areály, televízne miestnosti, Games room, práčovne.

V Games room je biliard, stolný futbal, stolný hokej, kožená sedačka, HiFi veža - miesto kde si môžete usporiadať party.

Často sa rozprávame s ľuďmi zo strednej Európy, akoby to asi vyzeralo u nás. Bojím sa predstaviť si, akoby tieto nádherne vybavené sauny vyzerali popísané fixkami, akoby boli poničené sprchy, rozkradnutá kuchyňa, polámané vnútro sauny.

V Games room by už dávno neboli tága, biliardové gule, sedačka by bola rozrezaná nožom, okná porozbíjané.

Pred veľkou party pre zahraničných študentov v Beach saune sme sa povyzúvali pred vstupom do budovy a topánky nechali pred vchodom. Tipujem, že u nás by ich už len z princípu pohádzali do mora.

Na tej istej party bolo takmer 60 ľudí, všetci používali jednu šatňu pred vstupom do sauny. Nie sú tam nijaké skrinky, oblečenie je nahádzané na kopách. Nikomu nič nezmizlo.

Najviac sa čudujem nad budovou Maarintaalo - Computer Centre. V budove sa nachádzajú iba počítačové miestnosti, prístup do nej je možný 24/7. Uzavretá bola iba tri dni cez Vianoce. Vo vnútri je približne 400 počítačov, tlačiarne, skeneri a kuchyne - všetko samozrejme zadarmo pre študentov. A opäť nikde nijaký vrátnik.

S láskou si spomínam na moju domovskú univerzitu na Slovensku, kde sú voľne prístupné počítače na chodbách v stave, že ak chcete písať, buď klávesy nefungujú alebo chýbajú.

Tunajšie počítače sa stále inovujú a staršie modely ponúkajú študentom. Môj kamarát Ondra si tak po týždni vo Fínsku zaobstaral funkčný počítač.

Množstvo príkladov sa nájde aj v baroch v Helsinkách. Tak napríklad v jednej známej študentskej kaviarni je na chodbe položený LCD monitor so slúchadlami, kde si môžete vypočuť, čo sa práve premieta cez dataprojektor na stenu blízko WC.

To, že si ľudia odkladajú veci do spoločných šatní bez mreží a zámkov je samozrejmé.

Za zmienku stojí, že v Otanieimi - časť Espoo, kde žijem som ešte nevidel ani jedného policajta a nijaké policajné auto. A to bývam v oblasti, kde žije približne 5 000 študentov.

V poriadku. Je jasné, že nemôžem porovnávať tunajšiu mentalitu s mentalitou slovenského národa. Fínsko je jednou z najvyspelejších krajín Európy a ľudia si zo svojich platov môžu kúpiť v podstate všetko, čo chcú.

Je možné zmeniť mentalitu národa v horizonte niekoľkých desiatok rokov? Myslíte si, že všetko je iba otázka ekonomickej nezávislosti obyvateľstva alebo je problém vo vštepovaní morálky počas výchovy dieťaťa? Je možné, aby sa aj zo Slovenska stala krajina, v ktorej sa cítite bezpečne?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?