Týmto odsekom som ukončil článok uverejnený 8.februára. Jeden z mojich textov napísaných na popud prúdiacich myšlienok pri zaspávaní. Bral som to vtedy ako sci – fi fejtón, pár riadkov pre vyvolanie úsmevu na tvárach ľudí z čeľade blogerovitých.
Včera 11.októbra som sa zúčastnil výborného vystúpenia s názvom Blogerské lahôdky, konajúceho sa v rámci Žilinského literárneho festivalu. Počas celého odpoludnia sa mi hlavou premávali pasáže z článku Deň blogera – prominenta . Viac ako kedykoľvek predtým.
Veď to bol iba môj výmysel – fikcia. Ani Jules Verne nikdy neveril, že ľudia budú cestovať na Mesiac.
Blogovať som začal na popud mojej tety žijúcej v Taliansku. Prišla za mnou v momente, keď sme u starkej sekali drevo a hovorila mi čosi o nejakých blogoch, že vraj to veľmi rada číta. A že by to bolo niečo pre mňa. V tom čase som si myslel, že blog.sme.sk je akási uzavretá kasta autorov, medzi ktroých by som sa mohol dostať akurát tak cez uplátok.
Asi o polroka neskôr som to vyskúšal. Zaregistroval som sa a už to išlo. Prvé reakcie o neoriginalite, slová chvály, neskôr odkazy od čitateľov, ktorí sa vo mne vidia, ktorým vyčarujem úsmev večer - po náročnom dni v práci. Blog mi zmenil život, našiel som si vďaka nemu lásku, splnil sa mi veľký sen o uverejnení článku v SME a spoznal som vďaka nemu množstvo skvelých ľudí, s ktorými udržiavam kontakty.
A najhlavnejšia vec. Pocítil som zaviazanosť ku svojim čitateľom. Ku ľuďom, ktorí si vyžadovali a vyžadujú nové články v období nečinnosti.
Určite mnohí z blogerov taktiež cítia zaviazanosť ku čitateľom. Najmä ku ľuďom, ktorí denodenne navštevujú stránky svojho obľúbeného autora a čakajú, že aj dnes nazrú do jeho myšlienok.
Z autorov na blog.sme.sk sa stal kult. Možno to znie príliš odvážne, ale mnohých autorov je dnes možné označiť za populárne osobnosti – za blogerských prominentov. Je logické, že tento zo začiatku striktne nadšenecký webový priestor expanduje. Blogy ako autorské denníky svojou dennou čítanosťou ďaleko prevyšujú aj etablované printové média. O blogerov SME sa začali zaujímať časopisy – od počítačových až po ženské. Priestor blogov dokonca využívali politici pred voľbami na nahnanie voličov. O blog.sme.sk sa hovorilo v hlavnom spravodajstve STV. A v neposlednom rade, včera sa konala v poradí druhá diskusia blogerov o blogoch pred verejnosťou.
Diskusia, pri ktorej sa zaplnili priestory Art Forum Cafe v Žiline, diskusia, ktorú moderoval Dado Nagy, človek, ktorý vo svojich reláciach o knihách privítaval najväčších slovenských spisovateľov.
Expanzia je zrejmá a nezadržateľná. Otázka je, ako ďaleko sa dostane fenomén popularity blogov a blogerov. Dá sa v budúcnosti očakávať masívny príliv profesionálnych novinárov, ľudí zo showbiznisu a politikov? Rozšíri sa v tlačenej forme denníka SME priestor pre blog.sme.sk? Dôjde ku postupnej profesionalizácií a budú blogeri blogovať za honorár? Dočkáme sa niekedy tlačenej dennej formy blogov?
Otázky, ktoré sú dnes iba utópiou. Tak, ako bol môj článok na začiatku februára.
Blogeri - prominenti
Na večeru som už bol doma. S managerkou sme naplánovali dátumy turné po knižniciach, prednášky na vysokých školách, vystúpenia v rádiách a rozhovory pre časopisy. Potom som si pozrel správy a opäť vybral oblečenie. Musel som ísť do Správ a komentárov diskutovať na nejakú aktuálnu tému. Keď som sa vrátil z televízie, trochu som si zaplával a unavený ľahol do postele. Pochybujem, že sa vyspím, opäť mi v noci bude vyzváňať telefón. Život blogera nie je med lízať.