Láska nechodí po horách

Autor: Lukáš Zeleník | 9.4.2006 o 18:07 | Karma článku: 7,48 | Prečítané:  2183x

  Nikdy to nebola láska na prvý pohľad. Fyzická príťažlivosť bola vylúčená. Nijak zvlášť si sa mi nepáčila. Ale vždy ma na Tebe čosi priťahovalo.

Betónová džungľa, kontrast medzi romantikou dávnych dôb a socialistickou zástavbouBetónová džungľa, kontrast medzi romantikou dávnych dôb a socialistickou zástavbouPeťka Štefániková

  Často som hovoril, že Ťa nemám príliš v láske. Aj tak na Teba často myslím, keď nie sme spolu. Mám pocit, že v poslednom čase sme sa akosi odcudzili. Prestávam Ťa rozumieť a nestíham sledovať zmeny, ktoré sa dejú na Tvojom vzhľade.

 Kráčam po uliciach, ktoré sú integračným prvkom nášho vzťahu a nestačím sa čudovať. Dievča, kde mizne Tvoja zeleň? Kedysi sme sa na Vlastivede učili a hrdili, že si najzelenšie mesto na Slovensku. Teraz, časť parku v meste musela ustúpiť bankám, zelené plochy medzi činžiakmi sa zmenili na autosalóny, obchody s nábytkom a elektrodomy. Prečo máš toľko predajní s automobilmi? Kde budú tie autá parkovať, ak nájdu svojho majiteľa? S hrôzou sa pozerám von z okna môjho bytu. Zisťujem, že trávnaté plochy sa menia na parkoviská. Kto vyhrá? Rastúci počet áut alebo príroda?

 Som rád, že si sa konečne vyliečila zo svojej najväčšej bolesti a podchod sa podarilo horko-ťažko dobudovať. Aj tak mám pocit, že Tvoje dopravné ťažkosti to nevyriešilo. Kadiaľ budú prúdiť dodávatelia do priemyselného parku? Dúfam, moja, že to prežiješ...

 Dnes je krásny slnečný deň. Rád sa prechádzam po námestí, po rušnej Bojnickej ceste, po Mestskom parku. Nachvíľu si odskočím ku Tvojej sestričke – do Bojníc a potom popri rieke Nitre domov. Kráčam sám. Nepotrebujem spoločnosť, iba symbióza medzi Tebou a mnou, s hudbou v ušiach, so slnkom, so všetkými Tvojimi kontrastmi. Krásne prostredie ustupujúce neodvratnému urbanizmu.

 Moja milá, chcel by som sa Ti ospravedlniť za všetky ocikané stromy, kríky, či fasády budov. Určite Ti to nebolo príjemné, ale vieš, keď musíš, tak musíš. A taktiež sa ospravedlňujem za všetky papieriky, ktoré som nedbanlivo odhadzoval na Tvoje priestranstva, keď som bol malý. Tiež som fixkou popísal veľa vchodov a výkladov. Raz Ti vynahradím aj vyšľapanú trávu, ktorú sme zničili častým hraním futbalu pred vchodom. Aj stromčeky, ktoré si prežili svoje, keď slúžili ako bránky.

 Možno máš pocit, že som si našiel lepšiu, väčšiu a krajšiu. Že Ty mi už nestačíš, a že si ma už omrzela. Nie je to pravda. Síce spolu už netrávime toľko času, ale na každú chvíľu s Tebou sa neuveriteľne teším. Vieš, ona – Žilina, je len kamarátka. Nepoznáme sa natoľko a moje prvé ohúrenie bolo iba povrchné. Neboj, pre mňa budeš navždy tou prvou a jedinou. Nikdy Ťa neopustím Prievidza...

(za poskytnutie fotografie ďakujem úžasnej, krásnej, inteligentnej a nesmierne talentovanej Peťke Štefánikovej)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?