Poľsko I: Náročná droga za Krówkami

Autor: Lukáš Zeleník | 25.3.2006 o 12:28 | Karma článku: 5,63 | Prečítané:  2990x

 Zobudil som sa v cudzom meste. Ešte nezačalo svitať a už som sa nachádzal za hranicami Slovenska. Náročná cesta za získaním typických poľských cukríkov Krówiek, výlet za spoznaním hrôz spôsobenej ľudskou hlúposťou.

Reakcie čitateľov po dočítaní:
 On ešte nebol v Poľsku? Čo je to za Slováka, videl vôbec Tatry? Nikdy nebol na trhoch? Veď ten nevie čo je život. Pustite mu Mrazíka, určite ho ešte nevidel.

 Je to tak. Nikdy som nebol v Poľsku. Nezažil som rodinnú cestu v škodovke s peňaženkami naplnenými zlotými. Nepríčetné pohľady bažiace po nových stoličkách, koženkovej bundy, kožuchu, perinách a hnusných poľských lentilkách.  A Tatry som videl po prvý krát až minulý rok...
 Ale, všetko sa to zmenilo. Nedávno som vstúpil na panenskú pôdu našich severných susedov. Trasa Kysucké Nové Mesto - Oswiecim – Brezinka – Krakow.

Časť I.
 Sychravé a chladné počasie. Depresívna podoba južného Poľska. Pre teplomilného Slováka prvý odstrašujúci fakt. Všetko však neutralizuje prekrásna príroda a nádherný reliéf krajiny. Prechádzame cez väčšie, či menšie dedinky a mestečká. Ranný život a pohyb Poliakov sledujem cez zarosené okno autobusu. Predostierajú sa mi možnosti na kultúrnu komparáciu a na hľadanie kontrastov.

Kontrast č. 1:
 Kvalita ciest je veľmi zlá. Na moje prekvapenie ešte horšia ako u nás. Sú veľmi zle navrhnuté a za viac ako 100 km, ktoré sme precestovali juhom Poľska sme nenarazili na nijakú kvalitnú rýchlostnú komunikáciu. Z profesionálneho hľadiska ma to teší, ako študent cestného staviteľstva budem mať o prácu postarané.

Kontrast č. 2:
 Nespočetné množstvo typických malých fiatiek. Na Slovensku takmer rarita, pre Poľsko výrazný kolorit.

Kontrast č. 3:
 Prekvapujúce pre mňa boli bilbordy . Počtom nijak nezaostávajú, ale ich grafický dizajn bol veľmi jednotvárny, nenápaditý a nevýrazný. Podobne na tom sú aj nápisy na obchodoch a podnikoch. Fakt, pravdepodobne súvisiaci s konzervativizmom Poliakov.

Epizóda na čerpacej stanici
 Pred návštevou Poľska som sa tešil, že si vyskúšam angličtinu v praxi. Prvá možnosť sa naskytla pri zastavení na čerpacej stanici v Kety.
 Prvé kroky samozrejme viedli na záchod, kde bol oznam, z ktorého som porozumel, že kľúčik sa nachádza v Kase. Obsluhujúceho pracovníka som oslovil ľubozvučnou anglickou frázou: „Good morning, where´s the key from  toilets?“
 Predavač ma namiesto uspokojujúcej odpovede zahrnul dlhočizným súvetím, obsahujúcim iba jediné slovo: „No, no, no, no, no, no, no, no, ....“
 Z mojej otázky pravdepodobne vyrozumel slovo „toilets“ a taktne mi rukou naznačil, že toalety sa nachádzajú „za rohom.“ Tak som sa po neúspešnej misií vybral na odchod, keď ma zrazu okríkol predavač, v ruke štrngajúc s kľúčmi.  Ktovie, či si spomenul, že ku vstupu na WC potrebujem kľúč, alebo si zo mňa celý čas robil iba srandu.
  Vysvetlilo sa to po použití záchodu. Pri vracaní kľúčiku som sa opätovne pokúsil komunikovať v angličtine. Mojou úchylkou totiž je, že si kúpim noviny v každej krajine, ktorú navštívim. Na otázku, či tu predávajú nejaké noviny alebo časopisy som znovu dostal tú istú odpoveď: „ No, no, no, no, no.“
 Ešte šťastie, že po anglicky nevedel. Kamarátka ma upozornila, že stojím vedľa stojanu s novinami. Gazetu, ktorú som hľadal, však nemali.

Krakow
 Nádherné mesto na Wisle, nás privítalo odpudivým chladným a sychravým počasím. Na prechádzku Krakowom sme mali iba hodinu, čo na spoznanie krás tohto mesta nestačí ani len náhodou.
 Ako správni Slováci sme chceli ako prvú atrakciu vyskúšať krakowsku krčmu alebo bar. To sme netušili, aký problém bude nájsť zariadenie daného typu. Ďalší kontrast. Na Slovensku narazíte v každom meste na krčmu, aj keď nechcete. V Krakowe to bol značný problém a cieľ sme našli náhodným odbočením do nenápadnej uličky. Narazili sme na veľmi útulný podnik s červenými stenami, zeleným nábytkom, sviečkami na stoloch a alternatívnou hudbou v reproduktoroch. Obsluha vedela po anglicky. Prekvapujúca bola opäť návšteva WC. Miestnosť s jednou záchodovou misou a umývadlom bola totiž oveľa väčšia, ako moja internátna izba, kde žijú traja ľudia.

Aké ťažké je kúpiť Krówky
 Odchádzať z Poľska bez Krówiek, by bolo barbarstvom. Získať ich v Krakowe bola nadmieru ťažká práca. Návšteva trafiky skončila neúspešne. Vlastnil ju starší manželský pár, čiže angličtina mi bola na nič. Keď som povedal „Krówka,“ iba nechápavo na mňa pozerali. Snažil som sa gestami naznačiť, že ide o cukríky, ale ceľ som nedosiahol. Po veľkej námahe sme sa dopracovali aspoň ku pohľadniciam Krakowa.
 Druhým pokusom boli malé potraviny, na rohu historickej zástavby. Predavačka bola mladá blondínka. Angličtina opäť neúspešná. Po vyslovení magického slova „Krówky,“ nechápavá reakcia. Gestikulačné dobíjanie sa za snom, prerušilo kamarátkine upozornenie, že za predavačkou sa nachádza čosi podobné týmto cukríkom. Nejakou náhodou sme jej vysvetlili, že za ňou sa asi nachádza to, čo chceme. Naznačili sme, že chceme vedieť, koľko stojí jeden kus, ktorý predavačka ochotne odvážila. Samotný proces nákupu cukríkov sme riešili jednoduchým nasypaním zlotých do rúk predavačky. Tá mala značný problém s odhadom, cukríky odoberala, pridávala, ale cena jej nikdy nesedela. Procedúra trvala niekoľko minút, slečna už bola značne podráždená, čo dávala najavo silnými povzdychmi, chytaním sa za hlavu a častým opakovaním slova „ježiši.“ Mňa obdarovala niekoľkými kusmi Krówiek naviac, zaplatil som jej oveľa menej, na to, akú porciu som dostal. Strastiplný cieľ bol za nami a na duši zostal príjemný pocit, že mladej Poľke sme pripravili príhodu, o ktorej bude ešte dlho rozprávať.
 Otestovali sme si ešte jeden stánok s novinami, kde sme po spomenutí Krówiek dostali iba odpoveď vo forme smiechu. Pán si navyše myslel, že sme asi Rusi, pretože stále odpovedal „da.“

 Nakoniec som získal všetko, po čom som túžil: noviny, cukríky a pohľadnice. Znalosť angličtiny ma neprekvapila, na rovnakej úrovni je to určite aj na Slovensku. Pri najbližšej návšteve to možno bude lepšie a snáď sa kvôli nám zlepší aj zásobovanie obchodov Krówkami v Krakowe. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?