Hodnotiaca komisia

Autor: Lukáš Zeleník | 4.2.2006 o 19:05 | Karma článku: 7,29 | Prečítané:  1545x

„Takže ďalej tu máme pána Zelníka, Zeleňáka, Železnáka. Aha, tak nakoniec je to pán Zeleník. Takto vám najčastejšie komolili meno, všakže? Vidíte túto kopu papierov? Tam mám celý váš život. Nebolo to tak dávno, keď sme mali na dverách vylepené „Hodnotiaca komisia štyroch päťročníc.“ To vám môže byť už aj tak jedno, vtedy sme život rozpitvávali do poslednej udalosti, teraz to prebehneme rýchlo. Ste nejaký nesvoj, ja tu tiež sedím už od rána a navyše asistentka robí dosť hnusnú kávu.

Pozrieme sa teda na to. Narodili ste sa 3.2.1986 a vtedy bola tiež taká svinská zima ako teraz. Dúfam, že sem tohto roku neprišla kvôli vám, ihneď by som vám dal mínusový bod. Po narodení ste bojovali o svoj život a v podstate zázrakom ste sa vyliečili. V pomerne krátkej dobe ste sa teda druhý krát narodili. Prvé kroky, slová, pády, rozbitia hlavy, kolien a lakťov ste absolvovali v Hornej Vsi, kde ste boli zahŕňaný láskou vašej veľkej rodiny. Potom sa vaši rodičia rozhodli presťahovať do neďalekej Prievidze, kde žijete doteraz. Zatiaľ všetko sedí, netreba nič opraviť? V poriadku. Pomerne skoro ste sa naučili čítať, písať a počítať a v prvých dvoch triedach ste sa dosť nudili. Vašimi vysnívanými povolaniami boli postupne policajt, gynekológ, archeológ a komentátor. Ďalej prišla na rad jazyková základná škola, neúspešný pokus o prijatie na gymnázium a neskôr na bilingválne gymnázium. Vtedy ste si povedali, že ste dostali prvú facku od života. Nebojte, tých ešte určite bude. Ako tak pozerám, tak detstvo ste mali krásne a vcelku vám ho aj závidím, ale počas rannej puberty ste teda potrápili svojich rodičov. Podľa všetkého ste sa nevedeli zaradiť a rebelovali ste. Posudok psychológov tu chýba, z toho rozpočtu čo dostávame veľa vody nenamútime. Bolo to teda zlé správanie, zhoršene v škole, respektíve vaša lenivosť, skúšali ste alkohol aj cigarety. Budete prekvapený, ale z tohto obdobia tu máme aj vaše punkové texty. Vaši čitatelia by teda boli prekvapení, keby ich niekde uverejníte. Našťatie, v 16. rokoch ste svoj dovtedajší životný štýl výrazne prehodnotili a práve od tohto obdobia počas strednej školy nastal totálny obrat vo vašom myslení a stal sa z vás v podstate nový človek. Gratulujem vám, neviem ako by ste na tom boli keby nevykonáte reštart. Dlho ste si vyčítali, že stavebná priemyslovka bola vašou osudnou životnou chybou, potom ale opäť nastal zlom a školu ste nadmierne úspešne ukončili. Nedostali ste sa síce na vysnívanú žurnalistiku, ale štúdium v Žiline vás baví, aj keď je ťažšie ako ste očakávali.. To mesto sa stalo vašim druhým domovom a za posledné 4 mesiace váš život zaznamenal najradikálnejšiu zmenu. Stručné životopisné informácie máme za sebou. Počúvajte, určite neveríte, že tá káva je naozaj taká hnusná. Budete ju musieť vyskúšať. Marika, donesiete mi prosím vás tú vašu skvelú kávu? A tu pre pána Zelníka tiež jednu. Ospravedlňujem sa, som prepracovaný. Pustíme sa do pokračovania rekapitulácie. Významnú rolu vo vašom živote hrá písanie. Prvý krát vás vyzdvihla slovenčinárka na základnej, keď nechcela veriť, že ste reportáž neopísali z novín. Úplne vás pohltilo na strednej škole. Za svoje najväčšie úspechy považujete takmer dva roky nepretržité uverejňovanie recenzií vo Fun rádiu. Vraj ste na to zbalili aj jedno dievča. Vaše prvé dotyky so slávou? Ďalej to, že ste svojou otázkou o tetovaní Fidela Castra rozosmiali speváka z Manic Street Preachers, to, že na vašu reportáž o Pohode uznanlivo zareagoval sám Michal Kaščák, no a nakoniec zistenie vďaka blogovaniu, že existujú reálni fanúšikovia vášho písania. Ďakujem Marika veľmi pekne za kávu. Môžete odísť, nič viac už nepotrebujem. No napite sa, možno sa to stane inšpiráciou vášho najbližšieho článku. Dôležitou súčasťou vášho života je hudba. Už vám niekto povedal, že ste fanatik? Myslím, že nie je normálne, aby ste hudbu počúvali od zobudenia až po zaspanie. Mám tu veľmi jasne napísané, že najčastejšia veta, ktorú vám otec hovoril bola „stíš to, lebo ti to vyrazím.“ Často v súvislosti s hudbou používate spojenie „to je ale sračka.“ Dosť ľudí ste preorientovali na vaše vnímanie hudby a postupne ste im vnútili váš názor. Vraj ste na to hrdý, veľmi by ma zaujímal ten psychologický posudok. Vystúpenie Chaozzu bol prvý koncert, na ktorom ste sa zúčastnili. Boli ste taký malý, že ste nevideli ani na pódium. Odvtedy ste skákali na Chumbawambe, Moloku, Asian Dub Foundation, Garbage, Roots Manuva a mnohých ďalších. Za najväčší zážitok svojho života považujete koncert The Prodigy ozvláštnený prietržou mračien. Pravdu povediac, veľa mi tie názvy nehovoria. Pán Zeleník, obmedzte prosím vás aj pozeranie tých filmov. A odkážte to aj bratovi a bratrancovi. Neberte ten váš imaginárny filmový festival Hraňo Fest tak vážne. 70 filmov za dva týždne je prinajmenšom choré. Dúfam, že štvrtý ročník už neplánujete? Aby som nezabudol na najdôležitejšiu kolónku v týchto vašich papieroch. A tou sú ľudia, ktorí sa vo vašom živote objavili. Rodinu máte teda rozsiahlu a je tu napísané, že je to pre vás to najcennejšie. Vždy ste boli obklopený množstvom ľudí a máte tu zoznam najdôležitejších ľudí za posledné obdobie vášho života. Máte to tu abecedne, tak len pre rekapituláciu vám pripomeniem mená, či to sedí: Braňo, Dávid, Dušan, Erik, Ivanka, Jaja, Jozef, Martinka, Mária, Marek, Norbertino, Peťka, Zuzka a Zuzka. Takže sedí. O.K. Je tu aj kapitola - láska. Tých vzťahov nebolo tak veľa, ale vždy ste ich brali vážne, niekedy až príliš. Milovať a byť milovaný považujete za najkrajší pocit v živote. Mám tu napísané, že aj v súčasnosti má niekto vo vašom srdci viacej priestoru ako ostatní. Vidím, že sa usmievate, tak to teda tiež sedí. Blížime sa ku koncu, teraz prejdeme na najsmutnejšie a najťažšie okamihy vášho života. Sú tu situácie spojené so spomínanými vzťahmi, ale prejdeme na iné nepríjemnosti. Je tu napísané, že ste ako dieťa z blízka uvideli mŕtvolu muža, ktorí dobodal svoju ženu a potom vyskočil z okna, dlho ste sa spamätávali z prepadnutia a noža, ktorí na vás útočníci vytiahli, našťastie nič sa vám nestalo. Horšie dopadol však váš kamarát, ktorý bol napadnutý po diskotéke a vy ste svedčili ako hlavný svedok. Vtedy ste sa zapovedali, že na diskotéku už nikdy nepôjdete. Ďalšie nepríjemnosti vyťahovať už nebudem. Naopak je tu aj váš najneuveriteľnejší zážitok, ktorý ste zažili v Kežmarku, keď utekajúcemu mužovi začali vypadávať 1000 korunáčky z úst a rúk, a vietor ich porozfukoval po námestí. Tiež by som také niečo chcel zažiť. Máme tu aj najkrajšie miesta, na ktoré sa budete vždy radi vracať. Sú to krb v altánku u starých rodičov v Hornej Vsi a lavička na záhrade u starých rodičov v Bystričanoch. Sú to miesta, kde sa vraj cítite najlepšie a vždy tam veľa premýšľate. Vydržte ešte chvíľu, najbližšie sem prídete až za 20 rokov. S tým súvisí tento papier, ktorý mám pred sebou. Sú na ňom napísané vaše plány na najbližšie dve desaťročia. Okrem obligátnosti ako sú doštudovať, nájsť zaujímavú a perspektívnu prácu a založiť si rodinu a adoptovať si dieťa z Afriky, je tam spomenuté, že by ste veľmi rád napísali knihu, vyskúšali by ste si prácu v rádiu a chceli by ste stráviť dovolenku na Seycheloch. Jedno leto by ste chceli cestovať po európskych hudobných festivaloch a veľmi rád by ste absolvovali cestu do Ázie, najlepšie so srdcu blízkou osobou. Držím vám palce, keď prídete najbližšie to tu už ja asi nebudem, poznáte to, starý úradník, neperspektívny úradník. Dovidenia pán Zeleník!“
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?