Nasledujúcim dúškom sa pokúsil opätovne precítiť neopakovateľnosť chvíle s indickým čajom. Rozjímanie nad orientálnym zážitkom mu pripomínala každý jej úsmev, pohľad, pohyb. Prenikavá a zvláštna chuť zázvoru ako metafora jej originality a neopakovateľnosti. Škoricové povzbudenie fantázie a jej myšlienky prezrádzajúce neobyčajnú inteligenciu. Indické korenia a ingrediencie pripomínajúce jej živelnosť, talent a nákazlivý optimizmus. Chuť, vôňa a atmosféra ako rôznorodosť jej krásy. Čaj ako sprostredkovateľ chvíľ strávených s ňou.Horkastá príchuť obsahu šálky nachádzajúcej sa na jeho písacom stole ho neustále nútila analyzovať večer s ňou. Vytýkal si, že príliš hovoril o sebe, a nie vždy bol spokojný s premenou svojich myšlienok do slov. Ešte určite nevie aká je jeho skutočnosť. Svoju citlivosť nikdy nepreukazuje. Bol by, ale veľmi rád aby ho spoznala aj v tomto svetle. Ona trpezlivo počúvala všetky jeho slová, niekedy príliš zamotané. Myšlienky predbiehali vety. On bol presvedčený, že jeho zvláštnosti sa jej páčia, jeho jej zvláštnosti priťahujú. Každou minútou si viac uvedomoval jej výnimočnosť a udalosti, ktoré mohli spôsobiť, že by ju nikdy nespoznal. Rozlúčili sa a on si pritom snažil čo najdôvernejšie zapamätať si nákazlivosť jej úsmevu. Vlak opustil stanicu nasiaknutú zvláštnou atmosférou. On sa vydal na neskorú cestu uzimeným mestom. Jeho kroky sprevádzali myšlienky, snažiace zhmotniť sa napísaním. Ponorený do chladu ulíc, ozvláštnený vnútorným pocitom o výnimočnosti večera. O jej výnimočnosti. O výnimočnom indickom čaji.
Pre ňu
Odpil zo šálky a snažil sa precítiť chuť zeleného čaju. Ak by žil v 18. storočí, vzal by do ruky pierko, namočil ho do atramentu a zhmotňoval by svoje myšlienky na papier. Namiesto toho zapol počítač, izbu ožiarilo blikajúce svetlo monitoru a vedomie prepojil prstami s klávesnicou.