Vianoce s Russellom Croweom

Autor: Lukáš Zeleník | 23.12.2005 o 20:29 | Karma článku: 5,84 | Prečítané:  1485x

Bytom sa ozývalo zvonenie. Bolo prenikavejšie ako zápach kapusty, šíriaci sa cez záchod od susedov. Všetci sú zaneprázdnení, opäť nemá kto otvoriť. Tak ako vždy som ležal na svojej posteli, pretože variť ani piecť neviem a nerád by som znervózňoval rodinu motaním sa pod nohy. „Ahoj, som Russell Crowe!“ Som flegmatik a nedokáže ma rozhádzať ani prítomnosť nejakého herca pred dverami nášho trojizbového bytu v Prievidzi.

„Tak mi daj tašky a vyzúvaj sa po tretiu dlažbu.“ Je to zaužívané pravidlo, kto po ňom bude upratovať ešte aj na Štedrý večer. Zaviedol som Russella do kuchyne a posadil som ho tak, aby nezavadzal. Bolo mi trápne, že je bosý, ale čo už – náhradné šľapky nemáme, lebo ku nám veľa návštev nechodieva. „Russell, dáš si pivo, džús, kávu alebo čaj?“ Samozrejme, že u nás nemôže čakať Heineken alebo iné svetové značky. V ponuke sme mali Topvar 10°, multivitamín s umelými prísadami, podradnú kávu a akciový čaj. „Dám si čistú vodu.“ „Neblázni, v týchto končinách je voda príliš tvrdá, daj si radšej pivo,“ predsa len sa na Vianoce vo mne ozval kúsok ľudskosti. Okamžite vypil celú fľašu a v rámci slušnosti sa pokúsil zakryť svoje odgrgnutie. „Kde tu je WC?“ „To máš jednoduché, prvé dvere vpravo.“ Rodičia ani nepostrehli, že k nám niekto prišiel. A ak aj niekoho zaregistrovali, mysleli si, že je to niektorý z mojich psychopatických kamarátov. S mojimi rodičmi je to ťažké. Mama pozerá iba telenovely a otec pri každom filme zaspí. Vysvetlil som im celú situáciu a oznámil som, že Russell s nami strávi celý Štedrý večer. Neboli príliš nadšení, hlavne z dôvodu toho, že ku nám nikto nechodieva. „Máte to tu pekne zariadené,“ obšťastnil nás herec zdvorilostnou frázou. Som si istý, že v menšej kúpeľni ešte nebol. Z jedného zo svojich dvoch kufrov vybral niekoľko darčekových balení. Zakričal som na brata, ktorý v izbe počúval lekcie španielčiny. Keď prišiel do kuchyne, taktiež zostal kľudný. Je to môj brat, sme si takmer navlas podobní – ďalší z flegmatikov v rodine Zeleníkovcov. „Sú Vianoce a ja som sa rozhodol každému z vás podarovať niečo od môjho srdca.“ Podišiel ku každému členovi našej rodiny, srdečne sa usmial a podaroval nám balíček obsahujúci exkluzívnu predĺženú verziu Gladiátora a Beautiful Mind a kolekciu značkového spodného prádla s monogramom RC. Oco mi povedal, aby som mu preložil, že aj my máme pre neho darček. Pochopil, že ruštinu by Russell asi nezvládol. „Aj my máme pre teba darček.“ Ani som nedopovedal a otec už s úsmevom na tvári nalial Russellovi poldecák pálenky. „OK, rád skúsim niečo nové.“ Na prekvapenie všetkých si pán Crowe vypýtal ešte jeden pohárik. Je to skvelý herec. Takto zahrať, že to s ním nič nerobí. Na tretí už chuť nemal. Nastalo, niekoľko trápnych minút ticha, čo nám umožnilo počúvať úryvky vianočnej hádky susedov, bývajúcich pod nami. Mama sa vrátila ku hrncom, otec odišiel ku teletextu, kde márne hľadal zápasy, ktoré sa dajú tipovať cez Vianoce. Brat sa vrátil ku španielčine a ja som zostal s Russellom pri stole. Poukazoval som mu byt, čo mi zabralo pár sekúnd. Poslal som ho teda do obývačky za otcom, nech si pozrie teletext, na pozadí s koledami. Po niekoľkých hodinách bolo evidentné, že sa Russell nudí. Poobzeral si náš vianočný stromček, opýtal sa na škáru medzi panelmi, ktorou je možné vidieť na dvor a na chvíľu si zdriemol. Z vianočnej letargie nás vytrhlo až mamine oznámenie o možnosti zasadnutia za štedrovečerný stôl. „Som rád, že sme sa opäť raz zišli celá rodina pri vianočnom stole, tento rok aj z hosťom a prajem vám všetkým požehnané Vianoce,“ oco sa chopil prípitku, v rukách držiac výnimočne drahé šampanské, ktoré bude chutiť aj hosťovi z Austrálie. Nasledovali tradičný zvyk s prekrojením jablka, oblátky s medom a zahájenie vianočnej večere. Bez kapra a pre začudovaného Russella aj bez morky. Herec si dal rezeň, ktorý mu v kombinácií so zemiakovým šalátom evidentne chutil, pretože na jeho tvári sa neobjavila nijaká grimasa. „Práve prišiel Ježiško, idem mu otvoriť okno“ mama pozrela na hodinky a oznámila magickú vetu. Hoci už máme z bratom oveľa viac rokov, ako je na túto vetu vhodné, tento zvyk patrí k Vianociam. Vytvára neopakovateľnú magickú atmosféru očakávania a napätia. Keď sme boli menší, vždy sme do seba rýchlo nahádzali jedlo, aby sme mohli, čo najdlhšie sedieť pri stromčeku, ohmatávať balíky a hádať, čo v nich je. Najkrajšie chvíle roku. Teraz sa chceme, čo najviac najesť. Darčeky pre nás strácajú cenu. Po večeri sme sa všetci odobrali ku stromčeku, aj s Russellom Croweom. Teraz nastali jeho chvíle. Poklonil sa a z plného hrdla začal spievať: Silent night, holly night, all is calm, all is bright. Round you virgin mother and child, Holy infant so tender and mild. Mama spoznala melódiu a začala spievať slovenskú verziu. Krásna vianočná idylka, Russell Crowe stojaci v našej obývačke spieva Tichú noc po anglicky, mama spieva Silent night po slovensky a v pozadí znie Mrázik z televízora. Russell pridal ďalšie koledy, vždy na striedačku s mamou. Potom nasledoval akt rozbaľovania darčekov a s ním spojené vysvetľovanie, prečo nepočkáme až do rána. Nijaké domy, autá ani jachty. Malé veci, darované zo srdcom, vianočné obligátnosti, bez ktorých by tento deň nebol čarovným. O polnoci sa s nami Russell Crowe rozlúčil. Podal nám ruky a zaželal všetko dobré v novom roku. Privolal si výťah, pomohli sme mu s batožinou. Pred vchodom na neho čakala limuzína. Vianoce nevianoce, netreba vždy upozorňovať amerických hostí, že sa asi pomýlili a nie sú v Slovinsku. A rodine Zeleníkovcov v Slovinsku treba úprimne poďakovať, že za 900 000 USD nám sprostredkovali Vianoce s Russellom Croweom. Ako inak sa to dá vysvetliť?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?