Medzi futbalovými fanúšikmi

Autor: Lukáš Zeleník | 1.12.2005 o 16:58 | Karma článku: 6,69 | Prečítané:  2326x

MŠK Žilina - Spartak Trnava. Ako vyzerá futbalový zápas medzi najlepšími fanúšikmi na Slovensku?

V zaujímavom geografickom zložení (dvaja Prievidžania, jeden Prešovčan) sa nachádzame pred vstupom do sektoru hosťujúceho klubu. Kamarát z Prešova prejavuje svoj svetonázor nosením bombery. Policajti si ho ihneď všímajú a upozorňujú svojich kolegov, aby sa zamerali hlavne na toho, v tej bombere. Má za sebou prehliadku číslo jedna. My taktiež, lebo sme prišli na futbal s ním. Do vyhradeného priestoru pre fanúšikov hosťujúceho tímu sa nedostávame, pretože je plný. Usporiadatelia nás posielajú na krytú tribúnu. Tam však ešte nevedia, ako sa zmenila situácia a nechcú nás vpustiť. Niekoľko nervóznych priaznivcov zasype policajtov spŕškou vulgarizmov a poznamenávajú, že "na futbal sa ťažko pozerá spod tribúny." Situáciu upokojujú ozbrojení zamaskovaní policajti so psami. Nikto nemá odvahu odporovať. Po prehliadke číslo dva sa dostávame na krytú tribúnu. Neskorší príchod na štadión sa oplatil, za 40 Sk sme ochránení pred dažďom a snehom. Okrem strechy nás chráni aj niekoľko desiatok príslušníkov polície. Tesne pred výkopom sú oba sektori pre fanúšikov Spartaka Trnavy zaplnené. Každí fanúšik Spartaka obdržuje červenú vlajku zo zápasu Slovensko - Španielsko. Na trávniku sa objavujú aktéri zápasu, z hľadiska sa ozýva prvý uvítací chorál. Niekoľko stoviek Trnavčanov drží nad hlavami červeno - čierne šály a červené vlajky. Uvítanie ako na vlastnom štadióne. Striedajú sa pokriky a hymny. Bez prestávky, každý fanúšik ich ovláda. Aj na pohľad solventná pani s červeno - čiernym šálom. Dôležitým bodom zápasu je okamih, kedy priaznivci Trnavy rozvinú veľký transparent s logom Spartaka a Baníka Ostravy. Na znak spolupatričnosti medzi týmito klubmi, sa z hrdiel Trnavčanov niekoľkokrát počas zápasu ozve skandovanie názvu českého klubu. Kvalita zápasu je poznačená zlým terénom, ale aj ten najnudnejší futbal by v takejto atmosfére bol zážitkom. Tvorenie elektrizujúcej atmosféry má svojich organizátorov. Sú nimi fanúšikovia s najhrubšími hlasmi, otočení ku davu. Na ich pokyn sa začínajú chorály, oni určujú, ktorý pokrik poženie tím dopredu. Výraznou gestikuláciou dirigujú kotol. Ak sa náhodou povzbudzuje slabo, okríknu dav: "A teraz všetci a poriadne!" Požiadavka je splnená, pokrik je ohlušujúci. Pred koncom prvého polčasu strieľa Žilina gól. Pre Trnavu krutá rana. Zápas bol dovtedy vyrovnaný. Zo sektoru hostí sa neozýva piskot, ale ešte silnejšie povzbudzovanie. Druhý polčas je jednostranný. Spartak tlačí, súper odkopáva lopty. Čoraz častejšie sa objavujú vulgárne pokriky na rozhodcu, na súperových hráčov a hanlivé skandovanie na Žilinu. Fanúšikovia na Slovensku ešte stále nie sú na toľko vyspelí, aby uznali kvalitné akcie súpera a objektívne zhodnotili výroky rozhodcu. Pozorujem všade prítomných policajtov. Mám nepríjemný pocit, že sa správajú, akoby som prišiel na štadión niekoho zavraždiť - akoby som bol najväčší kriminálnik len preto, že som prišiel na futbal. Cítim sa ako vo filme Prečo? a ako by som sa stal reálnou súčasťou kontroverznej počítačovej hry Hooligans. Niekoľko minút pred koncom sa hrá iba na polovici domácich. Priaznivci cítia, že tím treba poriadne povzbudiť a vtedy sú pokriky najsilnejšie. Hľadiskom prechádza fanúšik so šálom Spartaka a v ruke držiac čapicu pýta 20 korún na ohne. Do konca zápasu sa bengálske ohne v rukách fanúšikov neocitli. Tesne pred koncom zápasu sa ozývajú aj žilinskí priaznivci. V hľadisku sa ozývajú vtipné poznámky, že policajtov je tu viac ako fanúšikov Žiliny. Zápas nakoniec sledovalo niečo viac ako 2 500 divákov. Trnavčania niekoľkokrát skandovali "čo je vás tak málo," a na povzbudzovanie na konci zápasu reagovali smiechom. To podľa nich nie sú fanúšikovia. Trnave sa nepodarilo vyrovnať. Prehrala 1:0 a prišla o titul jesenného kráľa. Diváci svoj tím nevypískali, zaspievali niekoľko oslavných chorálov a hráči sa patrične poďakovali. Fanúšikovia milujú svoj tím, ale je pravda, že ak sa mužstvu dlhodobo nedarí, ubúda aj priaznivcov. Ešte je ďaleko doba, keď budú mať ku svojmu klubu taký vzťah, ako priaznivci glasgowských alebo anglických klubov. Môžeme byť radi, že aspoň jeden tím u nás má fanúšikov, ktorých im ostatné kluby závidia. Po zápase sme museli počkať, pokým zo štadióna odídu domáci diváci. Potom sa otvorili malé dvere a sektor sa pomaly vyprázdňoval. Pre mňa z nepochopiteľných príčin nabehli na tribúnu policajti s obuškami a začali kričať, aby sme rýchlo odišli. Diváci posilnení alkoholom začali oponovať, opäť zazneli odvážne slová. Bál som sa, že začne konflikt a mne sa náhodou ujde rana obuškom. Našťastie, nič také sa nestalo, aj keď sa skandovali heslá ako "ŠTB" a "policajná brutalita." Cestu zo štadióna nám lemovalo niekoľko desiatok policajtov a vojakov. Na neďalekom zimnom štadióne hrali zápas dorastenci Slovana Bratislava, ktorí si užili známe vytrvalé pokriky. Policajti nás viedli smerom ku železničnej stanici. Ten kto zastavil, mal ihneď za zadkom policajného vlčiaka. Policajti však nemyslia na priaznivcov, ktorí študujú v Žiline. Keď sme sa chceli odpojiť z kolóny, policajti nás okríkli, aby sme sa okamžite vrátili na chodník. Tak sme sa prešli až na železničnú stanicu. Počas pochodu ma zarazila poznámka jedného z fanúšikov Spartaka. Nepáčil sa mu východniarsky prízvuk kamaráta z Prešova a začal mu hovoriť "aby sa vrátil medzi svojich, tam na východ." Je také zvláštne, že niekto fandí aj inému tímu, ako práve mestu z ktorého pochádza?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?