Mesto v meste

Autor: Lukáš Zeleník | 7.11.2005 o 13:56 | Karma článku: 5,51 | Prečítané:  1487x

Na mojej zamastenej tvári sa odrážajú svetlá obchodov. Dojedám moje obľúbené jedlo, spĺňajúce náročné kritéria pomeru chuť – cena. Samozrejme, druhá hodnota musí byť čo najnižšia. Výherný produkt? Slaninový rožok.

Sledujem nadšenie na tvárach rodín. Lesknúce sa oči a úsmevy, roztrasené ruky túžiace niesť, čo najplnšie tašky s logom vyvolených firiem. Dospelí, ktorí sú ako deti lunaparkoch. Deti, ktoré napodobňujú dospelých a chcú minúť všetky peniaze, ktoré dostali od babky za prečítanie horoskopu v bulvárnej tlači. Vnímam útržky zo života okoloidúcich. Dve teenagerky kompletizujú zážitky z piatkovej noci. Z rozhovoru mi zarezonovala informácia o akciovej vodke, ktorú kúpili v hypermarkete. Využijem ju pri najbližšom trávení piatkového večera. Prisadá si ku mne starší pán. Vyťahuje mobilný telefón a vybavuje obchodné záležitosti. Využíva telefonovanie do bezvedomia a je šťastný, že budúci rok si zvolí už len jeden deň, kedy bude využívať telefonovanie zadarmo. Operátor znižuje šancu získania nádoru na mozgu. Humanizmus. Pri poslednom zahryznutí premýšľam o pôvode slaniny na mojom rožku. Zásielka pokazeného bravčového mäsa z Nemecka sa už dávno predáva v slovenských obchodoch. Pevne dúfam, že moja slanina nezažila colnú prehliadku a pochádza zo slovenských mäsokombinátov. Mäso z hydiny mi problém nerobí, nejaká pandémia ma nezastraší. Vidím závisť na tvárach okoloidúcich. Nechcem sa s nikým deliť o posledný kúsok mojej cholesterovej bomby. Vstávam z lavičky a mierim ku ďalšej uličke lemovanej obchodmi. Cítim sa ako na Vianoce. Vyleštené výklady, pestrofarebné svetlá osvetľujúce darčeky. Len škoda, že nie sú moje. Závidím a v duchu preklínam rodičov a média, ktorí zo mňa vychovali konzumného človeka. Prevýchova by bola nákladná a nepodstúpil by som ju. Páliť svoje značkové veci odmietam. Vchádzam do obchodu s oblečením. Slušne sa pýtam predavačky, či majú tričko veľkosti XXL. Odpovedá, že mi bude veľké. Preboha, veď chce predať produkt! Takto ho nepredá. Oberá sa o prémie. Moje dobro, nad jej blaho. Humanizmus. Obchody s hudbou sú v obchodných strediskách rôznorodé – tak ako väčšina slovenských rádií. V nich peniaze neminiem, alternatíva sa do hypermarketov nehodí. Keď nie CD, aspoň guličková žuvačka. Pre automaty, do ktorých hodíte 10 Sk a vypadne vám farebná gulička, som cieľová skupina. Pre obchod so striebornými čajníkmi, nie. Vôňa kávy, čerstvo upražené hranolky, detský smiech z detského kútiku. Múdro nainštalované bankomaty, pri pokladniach hypermarketu. Keby si peniaze aj tak zabudnete vybrať, netreba zúfať. Ďalší bankomat je tesne po vstupe do obchodného domu v obchodnom dome. Keď potrebujete viac peňazí, stačí si natipovať v stávkovej kancelárií. Ak vyhráte, ihneď si ich vložíte na účet v banke, nachádzajúcej sa vedľa kancelárie. Postupnosť krokov je čisto náhodná. Plocha obchodného strediská je obrovská. Bolesť mojich nôh narastá. Objem peňaženky sa zmenšuje. Svetlá v tomto svete svietia rovnako intenzívne. Vonku je už tma. Moja konzumná duša je uspokojená. Mesto v meste. Obchod pri obchode. Ľudia. Peniaze. Zábava. Konzum.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?