Ticho na Pohode

Autor: Lukáš Zeleník | 19.7.2009 o 18:51 | Karma článku: 18,96 | Prečítané:  5577x

Ticho na hudobný festival nepatrí. V sobotu 18. júla však na trenčianskom letisku zavládlo. Predčasne skončil koncert Živých kvetov na hlavnom pódiu, kanadskí The Burning Hell nemohli pokračovať v ČSOB Aréne a slovenskí Diego prerušili vystúpenie na Tesco stagei. Zmes hudby a potlesk divákov vystriedal zúriaci vietor a po chvíli sirény sanitiek.

Po tohtoročnej Pohode bude mať každý ten „svoj" príbeh. Na jednej strane tragický, na druhej ako sa mohol stať tragickým. Môj brat opustil O2 Arénu minútu pred nešťastím, pretože ho koncert AMO & United Flavour nebavil. Pár kamarátov utekalo priamo spod padajúcej konštrukcie, jeden známy skončil s rozbitou hlavou a ťažkým otrasom mozgu. Ja s priateľkou sme sa rozhodli prečkať búrku v našom pod náporom vetra prehýbajúcom sa stane.

Človek samozrejme ihneď rozmýšľa, čo by sa stalo keby... Približne hodinu pred tragédiou prebiehal na inkriminovanom mieste koncert skupiny Para a v stane sa vtedy nenachádzali stovky ľudí, ale tisícky.

Z hľadiska organizácie nevidím nič zlé na tom, že koncert v danej chvíli prebiehal. Ako študent stavebnej fakulty viem, že podobné stavby musia byť staticky posudzované na poveternostné vplyvy. To znamená, že určite nikto nepredpokladal, že aj za daného počasia môže byť pobyt vo veľkokapacitnom stane nebezpečný.  Ak by tak bolo, som presvedčený, že usporiadatelia by zamedzili prístupu ľudí pod takéto prístrešky. Pohoda vždy dbala o bezpečnosť a komfort svojich návštevníkov.

V minulosti sa už prehnali búrky Pohodou. Tá najväčšia bola zrejme v roku 2005, kedy došlo k zrušeniu programu na otvorených scénach. Za obrovského lejaku vtedy pokračoval koncert The Prodigy a scény v stanoch hrali až do rána.

Nikdy som nebol účastníkom podobnej tragédie. Miešali sa vo mne pocity úzkosti a strachu. Všetko to vyvrcholilo po oznámení, že všetci účastníci musia urýchlene opustiť areál. Rýchlo sme si pobalili veci, obliekli na seba pršiplášte a v intenzívnom daždi sme opúšťali letisko. Pohľad na areál bol viac ako smutný. Miesto radosti, úsmevov a obrovskej empatie sa z takého malého slovenského raja premenilo  na smrťou poznačené peklo. Zdevastované stánky s občerstvením, strhnutá kupola Racing Experience, pováľané lavičky, a ako metafora pre smútok otrhané plachty z Bažant Stageu. A všade na okolo ticho. Na rovnakom mieste, kde deň pred tým prebiehali nádherné festivalové chvíle, na ktoré sa veľa ľudí teší presne rok, ihneď po skončení Pohody.

Ticho vládlo aj v dave plynúcom preč z letiska. Žiadny smiech, žiadne príhody a zhrnutia z Pohodového víkendu. Taká bola aj cesta domov. Akoby všetci držali svoj vnútorný smútok vyjadrený práve tichom. Ticho na hudobný festival nepatrí.

Pred Pohodou som sa tešil ako budem písať reportáž o tom, čo sa mi na festivale páčilo a čo nie. Ostatne ako vždy, keď som tento skvelý festival navštívil. Zahrievací deň a hlavne piatok boli plné presne tej zmesi, ktorá robí z tohto podujatia čosi čarovné, k čomu si ľudia budujú dlhodobý vzťah. V tejto chvíli mi nepríde vhodné opisovať radosť, keď má drvivá väčšina účastníkov v srdci smútok.

Chcem vyjadriť podporu organizátorom festivalu. Michal Kaščák a spol. dokázali vytvoriť z podujatia zameraného na alternatívnu hudbu jeden z najväčších festivalov v strednej Európe, so zabehnutou značkou a obrovským renomé. Tento rok bol vytvorený nový divácky rekord a festival navštevuje stále viac ľudí zo zahraničia. Ešte nikdy som nestretol na Pohode toľko Britov, ako práve v tento rok. Je to navyše podujatie, ktoré prekročilo mantinely hudobného festivalu a je len potešujúce, koľko mladých ľudí sa zaujíma o umenie a neprijímajú iba to, čo im podsúvajú média. Ako ktosi povedal, v druhý júlový víkend sa na letisku v Trenčíne buduje také lepšie Slovensko. Všetci chceme mať lepšie Slovensko aj v roku 2010.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral.

KULTÚRA

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Štefan Nosáľ ostane navždy s nami, odkazujú členovia Lúčnice.


Už ste čítali?