Písal sa rok 2013. Býval som v Petržalke a rozmýšľal som ako zachytiť toto obdobie môjho života. Vtedy som narazil na možnosť natočiť jednu sekundu zo dňa pomocou videa. Prvotné nadšenie vydržalo asi dva dni a projekt upadol do zabudnutia.
O dva roky neskôr som videl video, v ktorom ktosi zachytil každý deň svojej dcéry od narodenia až do 14. roku. Prepadla ma nostalgia a zároveň hnev za premárnené obdobie mojej nečinnosti. Keďže som človek, ktorý by bez fotiek, blogu a statusov zabudol na veľa životných udalostí, pustil som sa na konci roka 2015 do tvorby sekúnd. Bol to zároveň test mojej trpezlivosti. Výsledok môjho približne dvojmesačného pokusu si môžete pozrieť tu:
Natočiť celoročné video chcelo poriadnu dávku trpezlivosti, odhodlania a najmä dôslednosti. Vynechať čo i len jeden deň po polročnom zbieraní momentov by bolo bolestivé. Veľkým nepriateľom je taktiež stereotyp. Natočiť zaujímavý okamih počas bežného pracovného týždňa je náročné a demotivujúce. Naopak, inokedy človek zažije v jednom dni toľko zážitkov, že vybrať jeden je problematické. Toto všetko zmení človeka na režiséra, ktorý môže byť pre okolie riadne otravný v snahe zachytiť ten najlepší záber.
Záverečný produkt aj napriek tomu stojí za to. Mať možnosť vrátiť sa aspoň krátkym zábleskom ku každému dňu uplynulého roka je pre mňa veľmi silná a nostalgická možnosť. Až mi je ľúto, že mi chýba predošlých 29 rokov týchto pohyblivých spomienok.
Ako vyzeral 30.rok môjho života a zároveň kompletný rok 2016 mojimi očami, si môžete pozrieť v tomto videu:
Aktualizované 1.1.2018:
Aj rok 2017 som zachytil formou sekundových spomienok: